Zápaly a bolesti

Bolesť je nepríjemný senzorický a emocionálny zážitok spojený so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkanív . Bolesť môžeme klasifikovať podľa najrôznejších kritérií. Z hľadiska časového trvania rozlišujeme bolesť akútnu a bolesť chronickú . Akútna bolesť nie je choroba , ale len symptóm – obranný mechanizmus a teda jej vyliečenie súvisí s odstránením príčiny . Chronická bolesť môže v mnohých prípadoch stratiť varovnú funkciu , je škodlivá , zničujúca a má všetky atribúty choroby . Ide o dve rozdielne jednotky s odlišným liečebným prístupom . Akútna bolesť je z biologického hľadiska účelná , pretože predstavuje signál choroby , varujúci pred nebezpečenstvom narušenia integrity organizmu . Akútna bolesť je časovo ohraničená ( max. 3 mesiace) , je prejavom prítomného tkanivového postihnutia a má teda ochrannú funkciu. V liečbe akútnej bolesti nachádza svoje miesto predovšetkým racionálna farmakoterapia analgetikami. Predstavuje prevenciu prehĺbenia stresovej reakcie, prechodu do chronickej bolesti a odstraňuje nepríjemné subjektívne pocity.

Časté akútne bolesti

  • akútna bolesť svalov a kĺbov
  • bolesti chrbtice( akútne lumbago )
  • bolesti hlavy ( migrenózne , tenzné a pod. )
  • bolesti zubov ( zápalové , po chirurgických výkonoch )
  • bolesti pri ľahších úrazoch ( distorzie – podvrtnutia , pomliaždeniny )
  • bolesti pri akútnych infekčných ochoreniach
  • bolestivá menštruácia ( dysmenorea )

Pre liečbu najčastejších akútnych bolestí sú bez lekárskeho predpisu k dispozícii vybrané lieky z dvoch veľmi podobných skupín účinných látok: analgetiká – antipyretiká a nesteroidové antiflogistiká. Nesteroidové antiflogistiká sú okrem perorálnej alebo rektálnej formy aj vo forme lokálnej, ktorá sa vyznačuje cielenou aplikáciou a efektom, s nižšou mierou nežiaducich účinkov. Ovplyvňujú bolestivosť potlačením tvorby zápalových mediátorov. Používajú sa na tlmenie mnohých slabých až stredných bolestí, pôsobia proti zvýšenej teplote a preto sa používajú aj pri bežných vírusových alebo bakteriálnych ochoreniach.

Chronická bolesť.

Hovoríme o nej vtedy, keď bolesť trvá 3-6 mesiacov po vyliečení alebo stabilizovaní akútneho ochorenia, alebo sprevádza chronické ochorenie. Niekedy je formulovaná aj ako samostatné ochorenie. Chronická bolesť sa už nepovažuje len za príznak ochorenia, ale môže byť aj samostatnou chorobnou jednotkou, chorobou samou osebe. Môže dôjsť k rozpojeniu pôvodného ochorenia a samotnej bolesti. Príkladom môže byť pásový opar, s ktorým sa zvyknú spájať silné bolesti. Opar sa vylieči, vyrážky zahoja, pacient vyzerá ako zdravý, ale môže mu ostať silná, intenzívna bolesť, ktorá môže pretrvávať aj roky.

Chronická bolesť je výsledkom zmien nielen na periférnych tkanivách, napríklad na nejakom kĺbe, ale vplyvom dlhodobej a intenzívnej bolesti dochádza k zmenám už na nervových štruktúrach. Tie sú periférne – tzv. nociceptory, čiže snímače bolesti na periférii, potom na úrovni miechy a mozgu, čiže centrálnej nervovej sústavy. Telo si dokáže samo vytvárať látky, ktorými dokážeme bolesť vnímať, ale aj potláčať. Tieto systémy sú u zdravého človeka v rovnováhe. Ak sa poraní, alebo je chorý, cíti bolesť, ktorá postupne s liečbou ustúpi.To, ako prežívame bolesť, závisí od genetickej výbavy a navyše bolesť nie je len fyziologický podnet. Výsledný pocit bolesti je výsledkom spracovania v mozgu, výsledkom predošlých skúseností, našej výchovy, ale aj toho, ako sa spoločnosť stavia k bolesti. Určité vzory, ako prežívať bolesť, preberáme od rodičov, dôležitá je aj naša psychická pohoda alebo nepohoda. Ak je bolesť príznakom niečoho zlého, ak sa pridá povedzme strach a nebodaj depresia, bolesť pociťujeme ako oveľa silnejší.

Druhy bolestí.

  • bolesť somatická – ide z kože, z podkožia, z pohybového aparátu
  • bolesť viscerálna – pochádza z vnútorných orgánov, ale tiež vzniká podráždením periférnych zakončení
  • neuropatické alebo neurogénne bolesti – vznikajú z poškodenia nervových prepojení

HORE